Bojíte sa vlastnej karmy?

Zlúčenie nezlučiteľného

Je úplne neuveriteľné, ako sa ľudský druh vyžíva v pocitoch strachu a viny. Pokiaľ k žiadnym takým pocitom nemá dôvody, jednoducho si nejaké vytvorí. Rovnako to dopadlo aj s ideou karmy. Podľa hesla ,,keď už kosa nekosí, treba ju nabrúsiť“ , zasadili propagátori indický koncept karmy do konceptu kresťanského chápania viny a trestu. Zlúčili dve veci, ktoré k sebe nemajú nijaký vzťah a v tomto duchu ich podávajú ďalej. Ľudia si preto pojem karma vysvetľujú ako hriech a to dosť často aj v kruhoch tzv. bielych mágov a ezoterikov. Koncept karmy vychádza z hinduistického učenia, starého viac ako 4000 rokov. Nemá nič spoločné s kresťanským videním sveta a jeho chápaním hriechu. To je však evidentné hneď na prvý pohľad, nakoľko podľa kresťanského učenia sa za hriechy platí pobytom v pekle po skonaní, ale podľa hinduistov žiadne peklo neexistuje a človek sa reinkarnuje, aby pokračoval vo svojom vývojovom cykle, až kým dosiahne nirvánu a odpúta sa od pozemského bytia, aby sa už viacej nenarodil.

Kde sa vzala karma?

Pôvodné a neskreslené učenie o karme je obsiahnuté v staroindickom spise Mahábharata. V tomto duchovnom diele je karma vykreslená ako niečo, čo núti ľudskú dušu sa opäť vrátiť na zem a žiť ďalší pozemský život. A to niečo, sú jeho túžby. Preto sa indickí a budhistickí svätci snažia počas svojho života zbaviť všetkých svojich pozemských túžob, vášní a citov, aby pretrhli koleso samsáry tj. cyklus reinkarnácií a spočinuli v nirváne, tj. rozplynuli sa v najvyššom vedomí. Preto sa vystavujú rôznym útrapám, ktoré im pomáhajú odpútať sa od radostí hmotného bytia. Stávajú sa askétmi, mníchmi, žijú v samote a v chudobe, prijímajú len jednotvárnu stravu, ... Pretože do ďalšej reinkarnácie vás môže vrátiť čokoľvek pozemské a ľudské. Môže to byť túžba po ľudskej láske, radosť z hudby, potešenie z jedla, ale aj potešenie zo zloby, ničenia, atď. Dôvod vašej reinkarnácie vôbec nemusí byť dobrý, ale ani zlý. Stačí, že je ľudský a vaša duša miesto božieho vedomia, skončí opäť v ľudskom tele. Nikto vás ďalším zrodením netrestá, ale ani neodmeňuje. Zvolili ste si ho sami, aby ste opäť mohli prežiť to, po čom túžite. Keďže náboženstvá sú najlepším prostriedkom k ovládaniu ľudí a k udržaniu vytvorenej stability v spoločnosti, aj koncept Karmy bol zneužitý. V novších indických textoch – Védach bola karma vykreslená ako porušenie podmienok vlastnej kasty a preto sa po smrti narodil v kaste nižšej. To súviselo s nástupom nového sociálneho usporiadania Indie, kde bol vytvorený tzv. kastový systém, pričom do jednotlivých kást sa človek mohol jedine narodiť. Nedalo sa postúpiť do vyššej kasty počas života, ani keby ste si ruky zodrali od práce. Zato ak ste však dostatočne neposlúchali, miesto narodenia do vyššej kasty , ste v ďalšom živote klesli do nižšej, a keď už nebolo kam klesať, hrozilo vám reinkarnovanie sa do zvieraťa. Ako vidíme, tento novší koncept stratil značnú časť duchovnosti, ale zato významne tlmočí požiadavky materiálnej spoločnosti. Napriek tomu, ani tu sa karma nevníma ako trest za hriechy, ale za neposlušnosť.

Chaos v hlave

Starý, ani Nový zákon kresťanského učenia žiadne reinkarnácie ani karmy nespomína. Človek sa narodí iba raz. Potom zomrie a pôjde buď do neba, alebo do pekla. Nie je tu žiaden priestor na koncept karmy. Človek je učený k pokore a pasivite. Pokiaľ sa mu udeje nejaká nespravodlivosť, miesto toho, aby hájil svoje práva, spolieha sa, že pán Boh toho zloducha potrestá. Ale kedy? Až po jeho smrti! Podľa kresťanského učenia sú ľudské skutky súdené až po jeho smrti a následne sa rozhodne, či bude poslaný do pekla, alebo či bude tráviť svoju večnosť v nebi. To ale znamená, že zloduch môže beztrestne páchať zlo celý svoj život, ubližovať ľuďom, ničiť im životy a pán Boh si ho podá, až nadíde čas jeho smrti. Ale pre mnohé nevinné obete to už bude príliš neskoro, pokiaľ ľudia sami nezasiahnu a ničomníka nezastavia ešte za jeho života. Morálka je výtvorom ľudí a preto by sa jej mali držať. Je morálnou povinnosťou pomáhať slabším, vždy keď je to v našich silách. Ježiš Kristus taktiež nikdy neodmietol poskytnúť svoju pomoc. Nikdy nepovedal žiadnemu nešťastníkovi ,, ty si slepý lebo Boh to tak chcel a preto sa ti ani nepokúsim pomôcť“. Tak či onak, je potrestanie zloducha veľmi sporné, pretože kresťanstvo umožňuje pokánie. Takže zloduch bude celý život konať zlo a na sklonku života sa vyzná zo svojich hriechov, vyjadrí ľútosť, vykúpi svoju dušu a vydá sa na milosť Božiu. A v zmysle toho, že Boh je milostivý a všetci sme jeho deťmi, aj zlé dieťa, je stále jeho a neustále má možnosť svoje činy oľutovať. Kým tu táto možnosť je, Boh ho trestať nebude. Takže vaše súčasné problémy, nie sú trestom za minulé životy, lebo ak ste kresťan, žiadny ste nemali. Ak ste zhrešili v tomto živote, stále máte možnosť svoje hriechy odčiniť. Ak ste obeťou nejakého ničomníka, ktorý vám ničí život, nečakajte, že to za vás bude riešiť Boh. On má naozaj na starosti množstvo iných vecí, než sledovať životy 6 miliárd ľudí tejto planéty a riešiť ich pozemské problémy. Slobodnú vôľu ste dostali na to, aby ste svoj život vedeli uchopiť do vlastných rúk a svoje problémy si vyriešiť. Neexistuje žiaden boží ani vesmírny zákon, ktorý by nám pod tlakom hrozby kázal pasívne prijímať zlo bez možnosti ho zastaviť. Ani archanjel Michael nie je zobrazovaný s mečom v ruke len tak náhodou.

Sadomasochistické chúťky ľudskej rasy

Človek je snáď jediný tvor na tejto planéte, ktorý dobrovoľne vyhľadáva pocity viny a niekoho, kto ho zaň potrestá. Po treste má povznášajúci pocit vykúpenia, ktorý rýchlo vyprchá a tak človek hľadá ďalší spôsob, ako sa previniť a pýtať trest. To však nemá nič s karmou. Toto je naozaj iba výtvor ľudskej slabosti. Je oveľa ľahšie byť nešťastný, než šťastný, pretože pre utrpenie netreba nič urobiť, ale za šťastím treba aktívne ísť vlastnými silami. K nešťastiu nás dovedú sily iných. Svet je plný energetických upírov a pijavíc, ktorí žijú z cudzích nešťastí. Často sa ukrývajú pod maskou ,,dobrého radcu“ a svojimi radami do života a poučovaním vytvárajú v podvedomí svojej obete program, podľa ktorého sa začne odvíjať jej život. Začne žiť v súlade s cudzou vôľou a cudzí názor bude smerodatnejší, než jeho osobná skúsenosť, hoci môže byť úplne opačného charakteru. Takto je človek ovládaný energetickým upírom, ktorý mu cez rady do života vštepuje do podvedomia pocit viny a menejcennosti, a zároveň ho odmeňuje odpustkami, v prípade, že obeť pekne poslúcha a riadi sa jeho múdrosťami. Tým sa ešte viacej vydáva do moci upíra, lebo keď človek nekoná to, čo sám chce, ale len to, čo po ňom žiadajú iní, zákonite nemôže byť šťastný. A keď je človek nešťastný, je ľahko ovládateľný, čo opäť upevňuje moc energetického upíra nad svojou obeťou. Človek potom nevedomky odovzdáva všetku svoju životnú silu energetickému upírovi, stráca vlastnú individualitu a prepadá stádovitosti. Veľa vecí robí len preto, že ich robia aj iní, hoci pre neho nemajú žiaden prínos. Tým stratí aj poslednú zásobu síl a na napĺňanie predstáv o vlastnom živote mu neostane nič. Prečo sa ľudia stávajú energetickými upírmi? Jednoducho preto, lebo nemajú dostatok vlastnej energie, alebo jednoducho vám podvedomo závidia lásku, úspech, vedomosti, výzor, ... Túto závisť potom ukryjú za rady do života a preberú kontrolu nad vašimi emóciami, ktoré budú udržiavať iba v negatívnom póle, pretože nakŕmiť sa môžu iba z vášho nešťastia a smútku. Pocity radosti a lásky, slúžia ako potrava vašej vlastnej duše a preto pre energetického upíra nemajú opodstatnenie. Zapamätajte si, ozajstný radca, vám nikdy neradí sám od seba, ale až keď ho požiadate. Každý hlupák a manipulant dobehne so svojimi poučeniami aj bez zavolania, a pokúsi sa zo situácie čo najviac vyťažiť. Tak to koniec koncov ukazuje aj história. Zo samozvaného záchrancu a pomocníka sa nakoniec vždy vykľuje kolonizátor, ktorý sa na svojom novom poste snaží udržať všetkými možnými prostriedkami.