Ilúzia reality, či reálna ilúzia?

Každý má svoj svet a každý svet má svoje hranice

Dnes už si ten pocit nevieme z pamäte tak ľahko vybaviť, ale keď sme boli deťmi, vnímali sme svet a jeho realitu celistvejšie. Hry, či sny, boli pre nás rovnako reálne ako každodenná skutočnosť sveta dospelých ľudí. Postupne sme sa naučili veci ostro kategorizovať a vkročili sme do sveta oklieštenej reality – reality dospelých racionálnych ľudí s ich každodennými problémami. Bez kontaktu s naším "detským svetom“ sa z nás stali frustrovaní, ubití a depresívni občania svojho štátu, ktorí poslušne odovzdávajú viac ako polovicu svojho života do služieb umelej reality vytvorenej ľuďmi, na ktorých im vôbec nezáleží (to platí aj opačne), na úkor ľudí, na ktorých im záleží najviac na svete. Túto skutočnosť však ľudia zachytení v chápadlách umelo vytvorenej reality nie sú schopní vidieť, ani keby sa im na hlavu sypali rukolapné fakty. Naša osobná každodenná realita, je teda mentálna konštrukcia, ktorá vzniká výberom z ponúknutých možností. Je teda záležitosťou voľby, pričom na výber máme len tie veci, ktoré sú v nás samotných. Napríklad ja môžem vytvoriť svoju realitu tak, že budem speváčka, herečka, učiteľka, vedkyňa, ale celkom určite nikdy nevytvorím realitu, v ktorej budem pilotovať lietadlá s humanitárnou pomocou, operovať v prestížnych nemocniciach, alebo tancovať v slávnej breakdancovej skupine. Naša slobodná voľba je ohraničená určitými mantinelmi a niektoré udalosti sa stanú s oveľa väčšou pravdepodobnosťou než iné.

Stretnutie s cudzou realitou

Každý deň stretávame množstvo ľudí, ktorí vnímajú realitu inak než my, to ale neznamená, že ten ich pohľad nie je správny. Každý hodnotí všetky deje z pohľadu vlastných mentálnych obrazov. Čo je pre niekoho katastrofou, pre iného je len "malinký problémik“. Realita toho človeka je totiž iná a iné sú aj jeho možnosti. Zbytočne by mu ten druhý "bezproblémový“ človek dával rady , ako pohnúť s tou jeho "katastrofou“, pretože realita toho človeka, neumožňuje riešiť problémy spôsobom, ako mu navrhuje jeho "bezproblémový“ radca. Pokiaľ chce problémový človek zmeniť svoj život, musí si vytvoriť novú realitu, úplne inú. Nie odstraňovať zlozvyky, ktoré ho zakaždým dovedú do problémov, ale vytvoriť nový život, kde možnosť dostať sa do problémov nebude vôbec vytvorená. Naša subjektivita sa priamo zúčastňuje na tvorení reality, ktorú vnímame. V tomto zmysle, všetci žijeme z toho, čomu veríme a nie z toho, čo reálne vidíme. Tieto veci sú často vo veľkom rozpore. Napríklad podnikateľ viditeľne krachuje, ale stále verí, že je to len momentálny stav (už 5 rokov), a preto firmu nezavrie. Spôsob, akým myslíme, ovplyvňuje naše chápanie toho, na čo sa dívame. Avšak mentálny obraz, ktorý vidíme, nemusí byť nutne to, na čo sa dívame. Napríklad majiteľ firmy šoférujúci auto má pred sebou cestu, no v duchu sa už vidí piť kávu v kancelárii, alebo si ešte stále premieta obraz z posledného obchodného rokovania.

Umelo vytvorená realita

Najväčším problémom ľudí je, že nežijú svoj vlastný život, ale slúžia životu niekoho iného. To znamená, že žijú v umelo vytvorenej realite a prijímajú všetko, čo im tvorca tejto reality servíruje. Občas to berú ako nutné zlo, ktoré treba prekonať v domnení, že potom dosiahnu to, po čom túžia. Ale nikdy to nedosiahnu. Nie je jediná možnosť splniť si vlastné túžby, keď najväčšiu časť energie venujeme na splnenie túžob niekoho iného. Dokonca aj naše videnie reality je manipulované tak, aby sme si život nevedeli predstaviť inak, než ho práve žijeme. Vezmite si svoj každodenný život. Deň má 24 hodín. Ráno vstanete do práce a zotrváte v nej 8 – 10 hodín. Musíte chodiť do práce, pretože chcete zaopatriť svoje deti a dať im všetko, čo ste vy nemali. Cestou z práce sa zastavíte vybaviť nákupy a iné záležitosti, čo je minimálne mínus 2 hodiny. Už teraz nám na seba samého a našich najdôležitejších ľudí ostáva len cca 12 hodín, pričom 7 až 8 z nich spíme. Zostávajú nám teda cca 4 hodiny, ktoré môžeme rozdeliť pre seba a ľudí, na ktorých nám záleží. Ostáva však otázkou, či na to po pracovnom maratóne budeme mať dostatok energie. Ak vezmeme, že niektoré úkony sú naozaj nutné, ako umyť riad, navariť, skontrolovať deťom úlohy, tak zistíme, že na seba samého a svoje sny, nám už žiaden čas, ani energia neostáva. Ale čo robí rodinu rodinou, alebo čo upevňuje priateľstvá? Čas a energia, ktorú si navzájom vymieňame. Ešte i teraz si myslíte, že dávate svojím deťom to, čo ste vy nikdy nemali? Ešte i teraz ste presvedčení, že ste svojim vzťahom dali všetko to, na čom mali byť postavené? Ešte stále veríte, že ste pre splnenie svojich túžob spravili všetko, čo bolo vo vašich silách? Neklamte svoje oči, ani svoj rozum, je predsa dosť ľudí a systémov, čo to robia aj za Vás.

Väzenie logiky

Psychiatria a psychológia sa riadi logickými princípmi, ktoré sú odvodené z bežnej reality, respektíve z každodennej skutočnosti. Táto každodenná skutočnosť je ešte navyše ovplyvnená kultúrnym zázemím. Ak sa pred človekom zo západu vyslovíte, že máte parapsychické schopnosti , alebo že na vás niekto mentálne pôsobí na diaľku, pošle vás za psychiatrom, ktorý bude ihneď hľadať diagnózu, a predpíše Vám utlmujúce medikamenty, alebo vás rovno ubytuje v blázninci. Ak však niečo takéto vyslovíte pred človekom inej kultúry, miesto psychiatra vám odporučí čarodeja, alebo šamana. Ani jeden z týchto prípadov z pohľadu každodennej reality nebol riešený zle. Obaja konali tak, ako boli naučení každodennou skutočnosťou vo svojom kultúrnom zázemí. Je zvláštne, ako málo stačí, aby ste v jednej krajine skončili priviazaní k posteli a v inej krajine vo vyvoňanej miestnosti na konzultácii s čarodejom.