Kto riadi náš život ?

S hrôzou zistíme, že sme pre ľudskú spoločnosť niečo ako batéria a po odovzdaní všetkej svojej energie sa staneme nepotrebnými. Naša sloboda spočíva v tom, že buď robíme čo nám kážu, kupujeme čo nám ukazujú, obetúvame sa ako očakávajú, alebo sa vzoprieme a svoj život strávime bojovaním oň samotný. Budha, Ježiš a všetci ostatní VEĽKÍ ĽUDIA nás neučili skladať obete spoločnosti, ani trpieť, ako sa nám to po ich smrti snažia nahovoriť rôzne náboženské organizácie, ktoré sa snažia z ich mena vyťažiť. Oni nám svojím životom chceli ukázať, že napriek všetkému, vždy sa dá oslobodiť z väzenia spoločnosti, ktorá sa snaží skonzumovať náš život a že vždy je cesta, ako oslobodiť myseľ a objaviť skutočné možnosti života. A iba vtedy sa staneme pánmi svojho osudu.

Darček od rodičov

Naši drahí rodičia nám dali viac než len lásku a starostlivosť. Dali nám na oči aj farbu okuliarov, cez ktorú vnímame svet a do podvedomia program podľa ktorého formujeme svoj život. Hoci sa celkom iste zo všetkých síl snažili o naše dobro, nie vždy to prinieslo pozitívum do nášho života. Ukazovali nám kto je dobrý chlapček, alebo dievčatko a skoro nikdy sme to neboli my. Tie dobré detičky boli tie tiché, ktoré nič nepokazili, nič nerozbili, nič nerozliali...nič nerobili, iba poslúchali. Takže nás naučili:

- Slepo poslúchať autority, hoci to, čo vravia, či požadujú, nemá žiaden zmysel, ani logiku. Naučili sme sa prijímať veci tak, ako nám to servírujú a neobťažujeme sa pátrať po pravde, alebo zisťovať si, ako tie veci vlastne fungujú. Hoci práve zvedavosť je motorom pre motiváciu. Vždy nás bude zaujímať len to, na čo sme zvedaví. Ale málokto vám povie to, na čo ste zvedaví vy, každý vám povie to, čo chce povedať on sám. Preto neskôr vôbec nevieme ako nakladať s novými informáciami a ostávame sa riadiť tými starými.

- Naučili nás byť pasívnymi, lebo prílišná aktivita nebola hodnotená kladne, nakoľko sa pri nej vždy niečo rozbije, rozleje... To sa nám prenieslo do života tak, že miesto toho, aby sme išli aktívne za svojím cieľom, hoci by sme aj párkrát zakopli, len prešľapujeme na mieste a čakáme kto nám čo hodí do lona. Všetci snaživci nás štvú a pozeráme na nich posmešne. Ak niečo dosiahnu, musíme ich okamžite ohovoriť a dať najavo svoje pohŕdanie, aby sme zahnali závisť a uspokojili svoje ego. Každý, kto niečo vlastnými silami dosiahne, miesto uznania, nesie následky za svoje výsledky.

- Svojimi porovnávacími otázkami typu ,,prečo nie si ako susedov Janko?“ v nás zakorenili nízku sebadôveru a pocity neschopnosti a vlastnej nedokonalosti. Tým sme stratili možnosť rozvinúť všetko, v čom sme výnimoční a jedineční, a tak sme zapadli do väčšiny priemerných ľudí, ktorí žijú ako cez ,,kopirák“ . Napriek tomu, že sa dokola omieľa, že každý človek je jedinečný, sme jeden ako druhý. A kto sa nepodobá nikomu, je vyvrheľom spoločnosti.

- Nakŕmili nás múdrosťami o tom, že protiklady sa priťahujú. To nás automaticky nasmeruje k vytváraniu disharmonických vzťahov, kde chýba akýkoľvek súlad partnerov. Predstava znudeného manžela s novinami pred ,,telkou“, frustrovanej manželky za kuchynským riadom, nie je zrovna obraz idylickej rodinky. Protiklady predsa nevytvárajú súlad, ale opozíciu. Tá vylučuje akýkoľvek progres nielen v partnerských, ale aj v pracovných vzťahoch, a dokonca aj v politike, veď si stačí pozrieť televízne noviny.

- Ukázali nám, že práca je na to, aby dávala peniaze a nie na to, aby nás tešila, a že keď dávajú, tak máme brať, hoci by to bol len výkal posypaný vianočnými lametami. Len minimum ľudí pociťuje potešenie z vlastnej práce, len minimum ľudí vidí zmysel v tom, čo robí. Každá zárobková činnosť je braná ako nutné zlo. Takmer nikto si nezarába tým, v čom by svojimi schopnosťami najviac vynikol, alebo tým, čo vyštudoval. Každý sa chytil toho, čo mu bolo podané ako prvé, alebo čo mu nejaká iná autorita dohodila. Taký človek bude navždy nešťastný. Celý život bude robiť to, čo nenávidí a na to čo má rád, mu neostanú ani sily, ani čas. Na staré kolená bude spomínať, že mohol byť napríklad vynikajúci spevák, ale nebol. Lebo 50 rokov uťahoval skrutky na výrobných pásoch.

Najlepšie sa oklame každý sám

Ľudia sú tak dokonalí v predstieraní života, že dokážu oklamať aj sami seba. Nie všetci chcú byť slobodní a preto nie každému sa otvoria všetky dvere. Len ten, čo stlačí kľučku a vojde, uvidí svoje možnosti. Lenže ľudia svoje možnosti hodnotia ešte prv, než sa dotknú kľučky a veľká väčšina tých hodnotení je negatívna. Máme neopodstatnené predsudky o sebe aj iných a vedome vyhľadávame také informácie, ktoré by nám potvrdili všetky naše obavy, aby sme ich potom prijali ako fakt. Zo strachu, že niečo pokazíme, sa radšej o nič ani nepokúsime. Správame sa ako nesvojprávni a dobrovoľne odovzdávame svoj život do moci tých, ktorým sme úplne fuk. Tomu vravíme homo sapiens – človek rozumný? Keď veríme, že vôbec nič na tomto svete nie je v našich silách, tak ako sa opovažujeme vyzvedať ako funguje Vesmír a či existuje Boh, a čo je zač? Najväčším problémom ľudstva je to, že len veľmi malé percento ľudí má jasnú predstavu o sebe samom a o svojom živote. Ak človek nevie v čom je výnimočný a nemá predstavu o svojom živote, opakuje to, čo robí väčšina, a opakuje to aj s rovnakými chybami. Lenže väčšina ľudí na Zemi hladuje, väčšina ľudí na Zemi žije s tým, koho už po pár mesiacoch nemiluje, väčšina ľudí na Zemi pracuje s tým, koho nenávidí, väčšina ľudí nezarába tak, aby mohla spokojne žiť, väčšina ľudí na Zemi vôbec nie je spokojná sama so sebou. AJ VY CHCETE PATRIŤ K TEJ VÄČŠINE?

Vaša myseľ v cudzích rukách

Každý z nás verí, že rozhodnutia, ktoré robí sú jeho vlastné. Ale okrem ,,programov“, ktoré sme si priniesli z detstva, sme bombardovaní ešte iným druhom manipulácie. Táto manipulácia je zámerná a vedomá. Ide o subliminálne odkazy a obrazy. Stretávame ich na každom kroku, ale naša vedomá myseľ ich nedokáže odhaliť, zato podvedomie ich okamžite asimiluje a potom už len pracuje smerom zvnútra von, čiže najprv sa zmení program podvedomej mysle a potom vedomej. Týmto spôsobom ľudia nevysvetliteľne menia svoje správania, zvyklosti, či hierarchiu hodnôt, alebo kupujú určité produkty. Skúste sa občas zamyslieť nad posolstvom televíznej reklamy. Sledujte ju pozorne a pozorne si vypočujte, čo sa v nej hovorí. Zistíte, že tieto dve veci spolu absolútne nekorešpondujú. Reklamy vám totiž neukazujú, aký je ten či onen výrobok skvelý, ale ako úžasne sa budete cítiť, keď si ho kúpite a akí budete šťastní, že ten výrobok vlastníte. ODKAZ PRE VAŠE VEDOMIE JE – VÝROBOK. ODKAZ PRE VAŠE PODVEDOMIE JE – ŠŤASTIE. Takže hlava vám povie len dve slová – VÝROBOK ŠTASTIE, a už bežíte minúť svoje posledné, alebo hoci aj požičané peniaze. A takto vás reklamy naprogramujú, že budete šťastnou rodinou ak budete mať doma práve tento kečup, že budete mať v starobe mladého frajera, ak si budete kupovať práve takéto hygienické pomôcky, že budete úžasný ,,samec“ ak si otvoríte práve toto pivo, alebo zapálite práve túto cigaretu. Mimochodom, viete kde majú ,,správni chlapi“ cigaretu v ústach? Najčastejšie na fotografických reklamách na automobil. Jednou ranou dve muchy, že? Ako vidíme, podvedomie je tiež príčinou toho, že sa nevieme zbaviť svojich zlozvykov, hoci vedome vnímame, že nám škodia. Nádherne názorné sú v tomto aj reklamy na prípravky na chudnutie. Presvedčia vás, že ak utratíte za ,,tieto zázračné“ pilule, môžete beztrestne ,,utratiť“ aj za kopec dobrého jedla a nacpať sa ním, pretože podľa neexistujúcich štúdií, to funguje a keďže to hovoria v televízii, tak tomu veríte, lebo televízia predstavuje autoritu. A táto autorita vás presvedčí, že za všetko čo ste, vďačíte nejakému výrobku. Tie krásne vlasy nemáte po mame, ale po šampóne. To zdravie nemáte od športu, ale od multivitamínového prípravku. A keď vôbec nebývate chorí, mali by ste s tým začať, aby ste si mohli kúpiť ďalšie úžasné medicínske prípravky. Vaše podvedomie totiž neregistruje, že sa na obrazovke objavujú kvapky od kašľa, ale to, že tam nejaký človek predvádza chorobu a po pár kvapkách na jazyk jeho trápenie zmizne a objaví sa stav šťastia a blaženosti. A TAKTO ,,ŽIJEME“.

Perlička do galérie

Ako vidíte, celý Svet nás ovplyvňuje cez naše primárne impulzy. Keď nás chcú prinútiť niečo vykonať, vždy nám určitým spôsobom sľubujú šťastie, alebo hrozia nešťastím. Všetky tieto nepostrehnuteľné odkazy sú aktivované cez naše primárne pudy. Preto je na svete toľko násilia, lebo k naším primárnym emóciám patrí aj strach a agresivita. Hádam si nemyslíte, že cirkev dosiahla taký rozmach vďaka rozdávaniu cukríkov?! Všetci vieme, že obracanie na vieru bolo násilné, teda v rozpore s tým, čo samotná viera hlása. Presne ako obraz a zvuk z televíznej reklamy. Ďalším najsilnejším pudom, cez ktorý sme ovládateľní je rozmnožovací. Sex a dominancia, byť vlastníkom niekoho a mať ho vo svojej moci. Sexuálne motívy nájdeme skoro na každej reklamnej tabuli. Aj v reklame na kopírku vystupuje nahá žena. Ale aby ste sa sami presvedčili, nájdete v galérii pod článkom niekoľko zaujímavých fotografií, po ktorých sa možno začnete na svet dívať inak.

...a na záver otáznik:

Ešte stále veríte, že uplatňujete slobodu voľby? Ešte stále ste presvedčení, že vaše myšlienky sú celkom vaše? My ľudia nie sme slobodní, len sa o tom snažíme navzájom jeden druhého presvedčiť. A našou úlohou v tomto živote je dosiahnuť slobodu a byť tým, kým naozaj máme byť. A TAK TO JE!