Neodkladajte svoje šťastie na potom

Je to tým, že miesto svojej ,,pravej vôle“ , plníme vôľu niekoho iného. A tak si každý rok na Vianoce sentimentálne zaspomíname na to, čo sme stratili, čo sme pokazili a hľadáme vhodné matematické znamienko medzi strateným a získaným, aby sme sa pri silvestrovskom prípitku zaprisahali, že od Nového roku bude všetko ináč - ,,po našom“. Lenže história sa opäť zopakuje a o rok riešime takmer rovnaké veci. KDE JE CHYBA?

Chyba je v tom, že ľudská spoločnosť nás naučila ODSUNÚŤ SVOJE VLASTNÉ ŠTASTIE AŽ NA POSLEDNÚ PRIEČKU. Každý, kto chce byť šťastný, je obvinený zo sebectva a kto sa nemieni obetovať pre iných, je označený za zlého človeka. ALE LEN ŠŤASTNÝ ČLOVEK DOKÁŽE ROZDÁVAŤ ŠTASTIE AJ INÝM. Sebecký človek nie je ten, čo chce byť šťastný, ale ten, čo nechce pripustiť, aby aj ostatní boli šťastní. Taktiež nie je nutné, aby ste sa obetovali pre šťastie, či záchranu niekoho iného. Ozajstní priatelia, by nikdy neprijali také šťastie, ktoré by bolo na úkor toho Vášho. Pokiaľ sa snažíte niekoho zachrániť, Vaša obeť mu prinesie oveľa menej osohu, než Vaša sila a opora. Veď už v starých rozprávkach je vidno, že nie ten je hrdina, čo sa obetoval, ale ten, čo sa postavil proti zlu. Žiadna obeť so zlom nikdy neskoncovala, čo nám neustále potvrdzuje aj história ľudských dejín.

Ako malé dievča, som raz dostala nádherné ohýbacie figúrky indiánskych náčelníkov na veľkých ohýbacích koňoch. Nikto také figúrky široko-ďaleko nemal a každý ich veľmi obdivoval. Ja som bola na ne prirodzene veľmi hrdá a šetrila som si ich ako oko v hlave. Hoci som bola malé dieťa, vôbec som sa s tými figúrkami nehrala, neustále som ich odkladala na potom. Vždy som si ich len na chvíľu vzala do ruky, aby som sa vynadívala a ihneď som ich odložila, veriac tomu, že sa s nimi zahrám až budem väčšia. Myslela som si, že potom to bude iné, pretože budem väčšia a budem sa vedieť zahrať ešte krajšie a zároveň mi tie figúrky dlhšie vydržia. A tak prešlo zopár detských rôčkov a figúrky ležali starostlivo zabalené v schovanej krabici. A VIETE ČO SA S NIMI STALO? Jedného dňa, keď som sa opäť chcela vynadívať na svoju ,, nádhernú a hravú budúcnosť“ boli figúrky PREČ. Niektoré z ďalších detí v našej domácnosti ma neustále pozorovalo, ako figúrky vždy s najväčšou poctou vyberám a znova odkladám, a tak v čase mojej neprítomnosti sa s nimi tajne hrali a toho osudného dňa ich pri hre niekam zakopali a UŽ NIKDY VIAC SA NENAŠLI.

Tento malý príbeh, je zdanlivo len historka z detstva, ale mne už v detskom veku pomohla pochopiť niečo, čo mnohí ľudia pochopia až na sklonku svojho života.

1) Ak budem vec, ktorá ma robí šťastnou neustále odsúvať na potom, prídem o ňu.

2) Všetky veci v živote majú svoj správny čas. Správny čas je vtedy, keď ma tá vec najviacej teší a napĺňa. Ak práve v tomto čase nedám tej veci priestor, neskôr už nebudem vedieť, ako s tou vecou naložiť.

3) Ak nebudem vedieť tej veci dať priestor vo svojom živote a nebudem vedieť ako s ňou naložiť, je jedno ako veľmi som na tú vec hrdá, alebo akú cenu pre mňa má. Niekto iný s ňou naloží podľa seba a svojich kritérií.

Neviem porovnať, nakoľko sú takéto myšlienkové pochody v detskej hlave zvyčajné, či nie, ale od toho momentu sa v mojich detských rúčkach neobjavovali rozprávkové knižky, ale staroveké filozofické diela, ktoré boli pre mňa rovnako jasné, ako rozprávka o perníkovej chalúpke pre mojich rovesníkov. Ale ja verím tomu, že aj vy máte mnoho takýchto príbehov, či zážitkov, ktoré vám otvorili oči, a nechali vás uzrieť niečo oveľa väčšie, než ste dokázali v celej hĺbke pochopiť. Ibaže hodený do účelovo vytvorenej reality, len málokto dokáže premýšľať nad posolstvom jednotlivých momentov jeho vlastného života, keď mu neustále dávajú za príklad niekoho iného. Vtĺkajú do nás, že sa máme nad sebou neustále zamýšľať, ibaže vždy len v tom negatívnom obraze, aby sme sa videli úplne nedokonalí a nehodní šťastia, a ďaleko preďaleko od svojho cieľa. ALE TAK TO NIE JE!

Ja vám všetkým prajem:

Šťastie, aké si sami prajete, lebo len také šťastie ste schopní vidieť. A Lásku, akú ste sami schopní dať, lebo len takú lásku dokážete oceniť. Bohatstvo aké si zaslúžite, lebo len také si dokážete udržať. Čo sa však pod pojmami šťastie, láska a bohatstvo skrýva, viete len Vy sami, a také nech sa Vám splní. Keď však ten moment príde, nenechajte ho utiecť, ale dajte mu priestor vo svojom živote. NEODKLADAJTE SVOJE ŠTASTIE NA POTOM, ZASLÚŽITE SI HO TERAZ!

PF 2011