Zoznámte sa so Santériou

Kult svätých

Santéria je predovšetkým kultom svätých. Vzhľadom na obdobie násilného obracania domorodcov na kresťanskú vieru, majú kresťanskí svätci hojné zastúpenie v panteóne Santérie. Sú však vnímaní úplne inak a nie sú len pasívne odsunutí do úzadia, ale sú aktívne vzývaní, obdarovávaní a žiadaní o rôzne služby. Je možné s nimi priamo komunikovať a uzatvárať dlhodobé dohody. Pravdupovediac, v Santérií okrem "Santos“ (svätých), už nie je vzývaný nikto iný. Vychádza sa z toho, že svätci boli reálne žijúce osoby a preto majú k naším potrebám najväčšie pochopenie. Kdežto anjeli nikdy nepoznali materiálny blahobyt a ani mu nie sú príliš naklonení, pretože im ide najmä o náš spirituálny rozvoj a posilnenie ducha. Taktiež rôzne iné bytosti, ktoré nikdy nežili v ľudskej realite, tak ako ju chápeme my, nemajú dostatočné znalosti o tom, čo vlastne dotyčný od nich žiada. Ak napríklad žiada peniaze, alebo výhru v lotérií, ako má nehumanoidná bytosť vedieť, čo to je? Snáď mešec zlata by ešte pochopila, ale určite nevie, čo je to 500 eur. Druhým problémom týchto bytostí je, že nevnímajú čas rovnako ako my. Takže Vaše prianie sa síce môže splniť hneď, alebo až o 50 rokov (táto možnosť je najčastejšia). Svätci však žili v našom svete a teda keď o niečo žiadame a povieme, že je to nutné do dvoch týždňov, oni chápu, že je to 14 dní v našej realite.

Úcta k predkom

Ako je možné vidieť, Santéria vzýva duše ľudí, ktorí reálne žili. Niektoré rodinné vetvy Santérie často vytvárajú trvalé spojenie so svojimi zosnulými rodinnými príslušníkmi a žiadajú od nich rady a ochranu. Je však nutné rešpektovať ich vlastné rozhodnutia, pretože nie každý z nich má záujem o takéto spojenie smerom nadol do tretej dimenzie. Násilné upútavanie a zotročovanie duší nepatrí do Santérie, ale do čiernej mágie. Je však mnoho ľudí, ktorí sa po svojej smrti nechali čarodejmi kanalizovať do panteónu Santérie a stali sa teda jedným zo "santos“ a sú vzývaní vedno so svätcami kanalizovanými (v cirkevnej reči – kanonizovanými) katolíckou cirkvou. Do tejto úrovne patria aj duchovia predkov, ktorí sa nachádzajú už len v paralelnom svete. V hispánskej vetve Santérie sú vyznávaní Los Caboclos, čo sú duchovia indiánskych kmeňov a mesticov. Africká vetva Santérie sa zasa obracia k Los Pretos Velhos, čo sú duchovia čiernych otrokov násilne dovezených do Ameriky.

Najsvätejšia Smrť – strážkyňa života

Bytosť, ktorá nikdy nebola človekom, ale predsa je zaradená medzi "santos“ je Santísima Muerte – Najsvätejšia smrť. Práve v súvislosti s touto bytosťou sa hovorí o mexickom kulte smrti. No tak isto je prezentovaný pod nánosom výmyslov bulvárnych novinárov. Santísima Muerte nie je žiaden nadpozemský zabijak. Jej úlohou je strážiť Váš život, aby Ste žili presne tak dlho, ako Vám je súdené a ani o sekundu menej. Nikoho neodvedie z tohto sveta, kým neodžije všetok svoj čas, ale keď ten moment nastane, príde po Vás ako žiarivé biele svetlo a odvedie Vás do iného sveta. V dobe pred kolonizáciou Ameriky, tvorila Santísima Muerte panteón prehispánskych božstiev pod menom Mictecacihuatl. Preto je úcta k životu v hispánskej vetve Santérie hlboko zakorenená a neuchyľuje sa k rituálnemu prelievaniu krvi. Ako je však často možné vídať v rôznych dokumentoch o Mexiku, filmári veľmi radi zjednodušujú podanie informácie o rituálnych obetiach aztékov. V chápaní indiánov, má každý pól , svoj protipól. Protipólom Najsvätejšej Smrti – Mictecacihuatl, bol Pán Smrti – Mictlantecuhtli, ten však do panteónu Santérie nepatrí a ostal stratený v dávnej histórii Strednej Ameriky.

S kým všetkým môžete v Santérii počítať?

Samozrejme, že existujú ešte i ďalšie nehumanoidné bytosti, ktoré je možné pomocou Santérie kontaktovať. Jednou z najdôležitejších je Yemania, ktorá je označovaná za matku života na tejto planéte. Je vládkyňou vody a bez vody niet života. Santéria samozrejme uznáva Boha – stvoriteľa všetkých existencií, je nám však príliš vzdialený. Je priveľmi ďaleko, aby nás počul a priveľmi vysoko, aby mohol zasiahnuť. Práve preto stvoril toľko bytostí na rozličných úrovniach a dal im rôzne úlohy, aby sme sa mali na koho obracať v prípade potreby. V tomto duchu chápeme všetky božstvá plniace svoju úlohu na tejto planéte, ako "Santos“, pretože ich úroveň právomocí, ako aj ich pole pôsobnosti sú presne definované.

Rituálne praktiky

Rituálne praktiky Santérie sú odlišné od magických rituálov Európy, či Egypta. Ich hlavným rysom je živelnosť a určitá hravosť. Santero, vykonávajúci rituál si navodzuje stav tranzu a dovoľuje bytostiam vstúpiť do vlastného tela. Samozrejme, nie hocijakým bytostiam, ale len tým, s ktorými má uzavretú dohodu – pakt, a ktoré prijal za svojich spirituálnych sprievodcov. S bytosťami sa dá spojiť aj bez navodenia stavu tranzu. Pokiaľ sa jedná o psychicky labilného adepta, je lepšie ak zvolí iný spôsob komunikácie so svojimi duchovnými sprievodcami. V každom prípade je dobrovoľné posadnutie spriateleným duchom veľmi silným zážitkom. Kontrolu nad Vaším telom preberie iná bytosť a Vy v ňom ostanete iba ako pozorovateľ, no budete vedieť o všetkom, čo sa s Vami deje. Ostatné elementy v rituáloch Santérie závisia priamo od jeho účelu. Nezriedka sa pracuje s rôznymi potravinami ako cukor, ryža, kukurica, ... a samozrejme so sviečkami. V Santérii sa však najčastejšie používajú parafínové sviece väčšieho priemeru, pretože sa plnia určitými ingredienciami. V hispánskej vetve sa hodne využívajú aj Veladoras – Sviečky v sklenených valcoch a tieto bývajú plnené rôznymi tinktúrami a esenciami. Keďže však ide o druh rituálov pochádzajúcich z prírodných náboženstiev, je veľmi ľahké si ich pomýliť so šamanizmom, či voodoo, pre ich bujarosť a hlučnosť, pretože často ich doprevádza rýchla hudba, či energický spev.

Nie všetko, čo sa na pohľad podobá, je to isté

Nezainteresovaný človek nerozlíši jednu magickú praktiku od druhej. Kto sa nevyzná v okultných a magických praktikách Európy, tiež nebude vedieť identifikovať či sa práve díva na sviečkovú mágiu, alebo na nejakú inú. Týmto samozrejme trpí aj Santéria, kde si ju nezainteresovaní ľudia často mýlia s Palo Mayombe, Kimbandou, a inými silne africkými kultami, kde pri vyvolávaní zlých duchov, obetovávajú čierne sliepky, alebo iné druhy zvierat. Tieto praktiky však patria do oblasti čiernej mágie a sú známe aj z Európy, kedy čierny mág obetuje pre zlú bytosť krv, či život nevinného tvora. Ani nechvalne známe voodoo, nie je postavené na zabíjaní zvierat, pokiaľ praktikant nevyvoláva deštruktívne bytosti rady Petro, ktoré túto obetinu vyžadujú. Toto je ďalší dôvod, prečo sú praktiky čiernych mágov morálne neprijateľné.