Santeria

Ako sa ,,žije“ zosnulým? Existuje posmrtný život? A ako to vyzerá na ,,druhej strane“?

Ako sa ,,žije“ zosnulým? Existuje posmrtný život? A ako to vyzerá na ,,druhej strane“?

Otázky ktoré si kladieme snáď od narodenia. Každý sa bojí ,,nebyť“ a neexistovať, a každý z nás túži po kontakte so svojimi milovanými, čo odišli z tohto sveta. V kútiku duše všetci dúfame, že sú stále pri nás. Pri nás...ale tak naozajstne, nie len v našej mysli a v našich srdciach. Ako to teda je? Sú tu s nami?

Spomínanie na zosnulých priateľov, či rodinných príslušníkov počas dňa ,,Pamiatky zosnulých“  je pokračovanie pohanskej zvyklosti kultu predkov. 

Tá je oveľa naplňujúcejšia než kresťanský zvyk modlenia sa za spásu duší. Pohania (áno, aj Slovania boli pohania a nie kresťania) oslavovali tento čas oveľa veselšie. Bol to radostný okamih, kedy sa mohli na 48 hodín opäť ,,stretnúť“ so svojimi milovanými, ktorý už opustili tento svet. A na to sa náležite chystali obľúbenými jedlami svojho milovaného zosnulého, ktoré mu servírovali na jeho obľúbené miesto. 

OSLAVOVALO SA A SPOMÍNALO NA JEHO ŽIVOT, NIE NA JEHO SMRŤ

Už staroveký kňazi a mágovia vedeli, že keď sa človek pripravuje opustiť tento svet, postupne z neho odchádza duša, to je to stav straty chuti do života a nezáujem sa doň aktívne vrátiť. 

Vtedy sa vytvára ODRAZ STAVU ZOMIERAJÚCEJ MYSLI , čo sa nazývalo PSÝCHAI, alebo aj tieň duše. 

V okamihu smrti sa táto psýchai oddelí do tela a môže sa z nej stať to, čo ezoterici nazývajú bludná duša.

AKO TEDA STAROVEKÍ MÁGOVIA VEDELI, ŽE SA NEJEDNÁ O SAMOTNÚ DUŠU ZOSNULEJ OSOBY, ALE LEN O JEJ TIEŇ?

Tak, že jej ,,pamäť“ obsahovala iba moment smrti, prípadne to, čo jej bezprostredne predchádzalo. Jedine TIEŇ DUŠE môže pociťovať krivdy zo svojej smrti. Skutočná duša zosnulého už nemá tieto väzby na telesný život, pretože pri prechode na druhý svet sa ich zbavuje a počas cesty ,,tunelom“ sa s nimi vyrovnáva. 

PRETO KONTAKT S DUŠOU ZOSNULÉHO PRINÁŠA POZOSTALÝM ÚĽAVU, PRETOŽE PRICHÁDZA POTEŠIŤ. 

Ak prichádza s úmyslom ublížiť, zarmútiť, či škodiť, nie je to duša, ale len jej tieň, ktorý sa vytvoril pri umieraní osoby. Všetci ,,lovci duchov“ teda naháňajú práve tieto tiene, preto ich nachádzajú na miestach úmrtia osoby a alebo na miestach, kde spočinulo jej bezvládne telo.

Zaujímavý poznatok však? Ak sa zamyslíte, mnohé z toho vyplýva. 

Napríklad aj spôsob, akým sa takéhoto ,,tieňu“ zbaviť. V staroveku k tomu využívali metódy SKIOMANCIE a tie tvoria súčasť NIGROMANCIE, ktorú je možné študovať aj u nás v Santerii ako exkluzívny privátny kurz. 

Posmrtným životom sa však nezaoberajú len mágovia a okultisti, ale aj mnoho serióznych vedcov. 

Poväčšine sa jedná o neurológov, psychiatrov a hypnoterapeutov zvučných mien Dr. Sam Parnia, Dr. Van Lommel, Dr. Raymond Moody, Dr. Kenneth Ring, Dr. Michael Newton, Dr. Ian Stevenson, Dr. Jim Tucker,...  Otázkou teda nie je, či existuje posmrtný život, ale ako to tam na ,,druhej strane“ vyzerá. Ale už aj to sa podarilo niektorým vedcom ,,vypátrať“ a nezávisle na sebe došli k identickým zisteniam.

AKO SA ŽIJE VO SVETE ,,MŔTVYCH“?

Po prechode svetelným tunelom sa väčšina zomrelých ocitne na lúke plnej kvetov kde začne stretávať   svojich zosnulých príbuzných, či priateľov, ktorí im prichádzajú naproti. Po zvítaní sa duša zomrelého stretne so svojimi duchovnými sprievodcami a spirituálnymi patrónmi, s ktorými podstúpi proces kúpania vo svetle, aby vyliečila traumy, ktoré si priniesla zo života. 

Po zbavení sa všetkých pút viažucich sa k ukončenému fyzickému životu sa duša vydá na cestu akýmsi svetelným metrom do svojho duchovného domova, kde sa pridá ku svojej skupine duší, s ktorými sa spoločne inkarnuje do určitej doby, či obdobia. V tejto etape zosnulých obklopujú takmer rovnaké reálie, ako poznáme v našom fyzickom svete. Sú tam školy, či príbytky a systém spolunažívania v spoločnosti. 

Keď nadíde vhodný čas, duša zosnulého plánovať svoje opätovné zrodenie do fyzického tela. Spolu s duchovnými majstrami plánuje rôzne životné križovatky a zvraty, ktoré sú potrebné na splnenie všetkých vytýčených úloh pre daný život. Keď nadíde chvíľa zrodenia, duša je ťahaná opäť tým istým svetelným tunelom, ktorým v čase smrti opúšťala svoje nehybné telo. No tentokrát ide opačným smerom do tela svojej matky. Nemýľte sa však v tom, že duša zostupuje v čase svojho splodenia. Nie je tomu tak. Duša zostupuje do tela neskôr. Zaujímavé však  je, že približne do veku 5tich rokov je duša schopná kedykoľvek opúšťať telo a navracať sa do duchovného sveta za svojimi duchovnými priateľmi a približne do veku 8-12 rokov je možné badať u detí spomienky na minulý život, či už vo forme rozprávaní, alebo schopností, či zručností, ktoré sa nemalo kedy a kde naučiť.  Postupne sa táto schopnosť vytráca a do väčšej , či menšej miery ju neskôr opätovne rozvinú len ľudia venujúci sa mágii okultizmu, či iným spirituálnym praktikám. 

Klienti nám ďakujú